Akosi mi to nesedí.

Dnes som natrafil pri surfovaní na nete na firmy, ktoré ponúkajú kachľové pece – od návrhu až po výrobu. Zarazili ma však tech. parametre, ktoré uvádzajú. Najviac ma zarazil údaj o hmotnosti pece – 350 kg !!!

Spomenul som si na zopár vtipných momentov, keď klient ku mne došiel s ponukou kvázi od konkurencie, čí by som im vedel urobiť protiponuku. V ponuke bola vždy krbová vložka – dymovody smerujúce čím najrýchlejšie a najkratšie do komína a maximálne šamotová stena. To bola ich predstava akumulačného krbu. Keď som klienta oboznámil, že nimi ponúkaná zostava je maximálnou urážkou akumulačného krbu – nechápavo na mňa pozerali.

Ako teda spoznáme kvalitný krb ,či pec, kedy vieme či je akumulačný, čí je pec pecou, alebo len jej imitáciou.

Treba si uvedomiť, že plný nerez je navrhovaný do teplôt podľa jeho zloženia štandardne cca 400°c,poprípade 600 °C. Nerezová rúra má jeden nevšedný úkaz -vie sa sfarbi, podľa jej tepelného zaťaženia. Verte teda, až prídeme ku klientovi, ten nám nemusí nič vravieť ako kúril, nerezová rúra to ohlási sama svojim sfarbením a verte, že rúry sa červenajú až fialovejú za svojho gazdu, ako s nimi nakladá.

Základné parametre, ktoré určujú kvalitu stavby sú :

• vstupná teplota do komína /často sa stretávam s názorom, že majú výborný krb, čoho dôkazom je že majú horúci komín 🙂 Kto má doma horúci komín, veruže sa s krbom chváliť nemôže.
• akumulačná schopnosť / t.j. – ako dlho dokáže stavba sálať teplo do priestoru,

•  s tým úzko súvisí prikladací cyklus – čím má stavbu vyššiu akumuláciu, tým prikladáme palivo do ohniska v dlhších intervaloch.

A teraz k číslam

Až si vezmeme trebárs teplovzdušný krb s najhoršou variantou – izolačnou jeho kvázi akumulácia spočíva jednoducho len vo váhe vložky t.j. cca 100-200 kg. Až pôjdeme trochy do lepšej varianty -dáme šamotovú obstavbu cca 2 m2, už nám pribudlo ďalších cca 120 kg -samozrejme záleží na hrúbke plášťa. Pri tejto variante – teplovzdušný krb so sálavou obstavbou už teda máme cca 220-320 kg hmoty.

Stále však nemáme riešenú hlavnú časť – zníženie teploty z ohniska a jej odovzdanie ťahovému systému či výmenníku – nuž pre skutočného kachliara je nočnou morou dať dymovod z ohniska rovno do komínového telesa.

 

Samozrejme sú výnimky – vodné systémy, stavby s veľkým presklením, ktoré odovzdajú max. podiel tepla cez sklo. Ťahové výmenníky sa delia na ľahšie, stredné a ťažké. Ľahké zväčša dávame do chát – v reále do rodinných domov idú stredné a ťažké. Hmotnosť strednej varianty je cca 350 kg – čiže vidíte -len výmenník v akumulačnom krbe váži toľko ako vyššie spomínaná pec.

 

Akumulačný krb

Pri akumulačnom krbe sa pohybuje váha / pecová vložka cca 180 kg + akumulačný výmenník 350 kg + akumulačná obstavba 80-100 kg + obstavba s kachľami cca 250-300 kg = cca 900 kg.

Vidíte, že len pri akumulačnom krby je jeho hmotnosť cca 900 kg!!!  A to ešte sme len pri strednom ťahovom systéme. Až by sme išli do ťažšej rady ,pripíšme si ďalších cca 150-250 kg. To už sme na čísle cca 1200 kg teda pri trojnásobnej hmotnosti .